Karlov Most | Povesti | slovenskyarchivar.pweb.sk

Menu

Archív

Karlov Most


Autor: Martin
Články tohto autora
Rubrika: Povesti
Vydané: 05.10.2008
Prečítané: 5412x
5 najčítanejších článkov tohto autora:
  1. Košický kat (7956x)
  2. Dóm Sv. Alžbety a jeho kúzlo (6864x)
  3. Sitnianski rytieri (6652x)
  4. Karlov Most (5412x)
  5. Ctibor z Beckova (5102x)

 

vytlacit Vytlačiť článok  poslať e-mailom Upozorniť na článok   pošli na vybrali.sme.sk  

 


Praha v prvej polovici 14.storočia nevyzerala tak ako ju poznáme v dnešnej podobe. Máme na mysli Prahu, ktorá je hlavným mestom Českej republiky, pretože aj u nás sa nachádza Praha. Ľudia sa nechodili pozerať na Orloj, či iné legendárne pamiatky Prahy, na ktoré sa chodia turisti kochať z celého sveta.

Ako to bolo s Karlovým mostom? Vybudoval ho „otěc vlasti“, ktorý vládol v Čechách v rokoch 1346-1378. Niektoré jazyky uvádzajú, že bol spravodlivý a jeho politika nebola o meči, ale skôr o slovách. Snažil sa nebojovať, snažil sa byť diplomatický.
 
Keď nemal čo robiť, chodil po meste a pozoroval ľudí, súcitil s chudobnými a „hľadal im prácu.“ V Prahe má ulicu, námestie, most i dokonca univerzitu. Karlova univerzita sa založila 7.apríla 1348.Viac o nej: http://www.cuni.cz 
 
Karlov most je o čosi mladší, začal sa stavať v roku 1357, ale začalo sa po ňom jazdiť až v roku 1406. Poniektoré povesti prezrádzajú, že most keď stavali most, dali do malty vajcia a mlieko. (Dokonca Cibula uvádza, že v na most sa použil aj tvaroh, viď zoznam bibliografických odkazov)
 
Moja dnešná povesť je síce krátka, ale hovorí o vodníkovi, ktorý býva(l) pod Karlovým mostom. Kedysi dávno žili v Prahe bohatí a chudobní ľudia. Ako to už v rozprávkach a povestiach býva, tí bohatí boli často lakomí, podlí, zbabelí, pokryteckí a tí chudobní boli milí, nežní, nápomocní, srdeční. Jeden zlý hrábě(gróf), ktorého meno sa hanbili v Prahe čo i len vysloviť, chodil na Malú stranu. Nikto nevie odkiaľ pochádzal, stále bol mrzutý, zlostný a poniektorí žobráci na Karlovom moste mu hovorili „bestie“. Nešetril nadávkami, hrozbami a určite používal podobné nadávky ako Karel Čapek vo svojom diele Devatero pohádek. Urážal kadekoho a tak raz komusi kričal, „Pamatuj, že nejsem hloupý jako hastrman!“ To už aj vodníka nahneval a on po dlhých rokoch vyšiel z Vltavy. Vodník o tej beštii hovoril akémusi kupcovi, že nasledujúci deň ho pôjde utopiť. Kupec sa schválne prišiel pozrieť, čo sa vlastne stalo a zistil, že to bol skutočne vodník. Hrábě opustil navždy ľudský svet a vodník ho ešte nikomu nedaroval. Ukázal ľuďom, že každý, kto sa bude vodníkovi posmievať, skončí rovnako.
 
Zoznam bibliografických odkazov:
1. MAJTÁN, M. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava : SAV, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2
2. KONŠÁR, J. Staropražské pověsti a legendy. Praha : Odeon, 1992. s. ISBN 80-207-0393-4
3. FRIEDRICH, G. Rukovět křesťanské chronologie. Praha : Paseka, 1997. 339 s. ISBN 80-7185-118-3
4. NOVÁK, J. Chronológia. Bratislava : Univerzita Komenského, 2004. 291 s. ISBN 80-223-1889-2
5. BLÁHOVÁ, M. Historická chronologie. Praha : Libri, 2001. 948 s. ISBN 80-7277-024-1
6. HLAVÁČEK, I.-KAŠPAR, J.-NOVÝ, R. VADEMECUM pomocných věd historických. Praha : H+H, 2004. 544 s. ISBN 80-7319-004-4
7. Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 1296 s. ISBN 80-7153-109-X
8. CIBULA, V. Pražské pověsti. Praha : Obris, 1977 480 s.
9. ČAPEK, K. Devatero pohádek. Praha : Fr. Borový, 1932. 252 s.
 
Tu nájdete viac fotografií z Prahy: http://picasaweb.google.com/zuzana.raczova/Praha


návrat hore Návrat hore

späť na rubriku Späť na rubriku: Povesti

späť na titulnú stránku Späť na titulnú stránku

rss komentárov RSS komentárov k tomuto článku

pridaj nový Pridať nový komentár


komentáre Komentáre k článku (0)

K článku zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.