Čína:

Dynastia Song /10.-13. stor./ - na platenie sa používali písané potvrdenky za uložené železné alebo medené peniaze – časom ich emisiu prebral štát. Za dynastie Ming po roku 1521 sa prestali používať.

 

Európa:

16. storočie – taliansky obchodníci používali zmenky /cambio/ na peniaze uložené v bankách. V Anglicku okolo roku 1605 používali podobné zmenky. Zmenky ako predchodkyne dnešných papierových platidiel. Prvé bankovky sa začali používať prvýkrát vo Švédsku v roku 1661 a v Anglicku v roku 1694. V dôsledku hospodárskych špekulácii otrasenie dôvery v papierové peniaze.

 

1. júl 1762 – zavedenie papierových peňazí v habsburskej monarchii. Tzv. Banco-Zettel (bankocetle) vydávala Viedenská mestská banka. Boli to nekryté nezúročiteľné štátne dlhopisy, ktoré mali povinnosť prijímať len štátne pokladnice a úrady, ostatné inštitúcie ich nemuseli akceptovať. Použité bolo kaligrafické písmo, vybavené boli tlačenými a písanými podpismi a suchými pečaťami – nemali skoro žiadnu výzdobu. Ochranným prvkom bol vodoznak, neskôr od roku 1806 dvojfarebná tlač, sútlač niektorých častí líca s ich stranovo prevráteným obrazom na rube – tlač bola jednostranná a jednofarebná - čierna.

Boli často falšované neskôr pribudli nové ochranné prvky – giloše – obrazce vytvorené hustým prepletajúcimi sa vlnovkami (Jakob Vincent Degen).

 

V roku 1841 bola prvýkrát použitá hĺbkotlač z oceľových ručne rytých foriem a jemné, neobyčajne precízne vyryté ťažko napodobiteľné mikropísmo. Používali sa rozlične komponované obrazy – napr. symbolická hlava Austrie v štýle antických medailí, na bankovkách vysokých hodnôt sa zobrazovala panoráma mesta Viedeň. Používalo sa čierne farbivo zo sadzí, od roku 1857 sa začali používať prvky v tehlovočervenej a svetlozelenej farbe.

 

Od roku 1851 sa začali vydávať pokladničné listy /de facto štátovky/ s antickými vojenskými motívmi, svetskými a liberálnymi motívmi doplnenými bohatými girlandami kvetov, akantovými vzormi a kartušami.

 

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa Privilegovaná rakúska národná banka premenila na Rakúsko-uhorskú banku s dvoma hlavnými ústavmi vo Viedni a Budapešti.

V roku 1880 sa začali používať nové bankovky, tieto majú celoplošné ochranné podtlačové rastre a celoplošnú farebnú tlač – figurálne obrazy ustupujú a do popredia sa dostáva ornament. Nerozlišovalo sa líce a rub, ale jedna strana bola napísaná maďarským a druhá v nemeckom jazyku. Obe strany mali rovnaký vzhľad, líšili sa len jazykovo.

 

2. augusta 1892 bol vydaný zákon o zavedení zlatej meny – koruny a haliere nahradili zlatky a grajciare – bankovky ovplyvnené secesiou. Začiatkom 20. storočia sa objavuje na bankovkách nový ochranný prvok irisové križujúce sa pásy. Na tlač sa používali ručne ryté medené formy – zaručovali väčšiu plasticitu reliéfu a zlepšil sa estetický dojem napr. stokorunáčka z roku 1910 – Koloman Moser – zakladateľ skupiny viedenských secesných umelcov - Wiener Werkstätte.

Október 1918 – rozpad Rakúsko-Uhorska – bankovky sa spočiatku kolkovali /návrhy Alfonz Mucha/, v septembri 1919 vyšli prvé bankovky. Väčšina platidiel vznikla v American Bank Note Company.

 

1922 – rub 50-korunáčky (návrh František Kysela) zobrazenie rozsievača v pozadí Trenčianského hradu – prvé platidlo so slovenským motívom – potom rozličné návrhy Maxa Švabinského, Karla Wolfa, prof. Ferdinanda Schirnböcka...

 

1929 – 50-korunáčka s motívom od Alfonza Muchu

1939 – 1945 – oddelenie slovenskej meny – pretlačenie bankoviek v hodnote 100, 500 a 1000 Kč štítkom s nápisom Slovenský štát

- bankovky sa tlačili v Lipsku (100-korunáčka s motívom veľkomoravskej tradície) a v Prahe (20-korunáčka s portrétom A. Hlinku, aj 10-korunáčka, 1000-korunáčka kódovanie sériových písmen a čísel) – návrhy platidiel Jozef Vlček

 

1944 – československé poukážky tlačené v ZSSR

1945 – 1953 – bankovky tlačené v 3 anglických tlačiarňach – motívy prevzaté z pohľadníc, známok a kníh členov exilovej vlády – návrh stokorunáčky s motívom T.G. Masaryka

30. máj 1953 – menová reforma – narušenie dôvery obyvateľov k štátnej moci (zavedenie 3- a 25-korunáčok)

- tlač bankoviek v ZSSR v tlačiarni GOZNAK – motívy prebraté zo sovietskych bankoviek (1958 – jediná bankovka s motívom husitského hnutia na 25-korunáčke)

1968 – rozhodnutie vydať nové bankovky so zameraním na dejiny, vedu a kultúru – prvý krát uplatnenie modernej tlačovej techniky letterset – simultánna tlač – 20-korunáčka Karla Hrušku z roku 1970

70 roky – návrhy zväčša od Albína Brunovského sa realizovali až od roku 1985 – netradičná farebnosť bankoviek, verejnosť ich odmietala, kritizovaná bola aj farebná podobnosť 20-korunáčky a 1000-korunáčky.

Po novembrovej revolúcii – zmena štátneho znaku – rozhodnutie zmeniť bankovky – zostalo len pri návrhu – neskôr rozdelenie ČSFR – kolkovanie federatívnych bankoviek

29. augusta 1993 bola do obehu daná prvá slovenská bankovka, ktorou bola 50-korunáčka. Autorom výtvarných návrhov všetkých bankoviek je akademický maliar Jozef Bubák. Bankovky sa tlačili v Kanade, Nemecku, Francúzsku, Poľsku, Veľkej Británii a Rakúsku.

Všetky bankovky a ich ochranné znaky môžete nájsť na stránke Národnej banky Slovenska.

Tu nájdete rozličné bankovky.