Sitnianski rytieri
Kedysi dávno žil pri Sitne jeden kováč. Bol šikovný, ale nemal veľa práce, pretože sa nebojovalo a nemal čo do úst vložiť. Mal blízko seba potok, odkiaľ získaval pstruhy a vodu čistú, pramenistú. Deti však nemal začo obliekať, boli ešte malé, ale pomaly rástli. Chcel predať kováčsku dielňu a žiť pokojným životom. Až do doby, kým neprišiel akýsi rytier.
Mal zvláštne brnenie a najprv si mysleli, že je kupcom. Čo od neho môže chcieť? Pýtali sa ľudia jeden druhého. Kováč s ním odišiel kdesi do lesa, nikto ho odvtedy nevidel. Prišli až k Sitnu a kováč začal mať výčitky svedomia. Bál sa, že ho rytier ho zabije a už chcel unikať. Vrch sa otvoril.
Bolo tam mnoho rytierov, nepredstaviteľné množstvo a všetci spali. Jediný bol hore, sprievodca kováča. Kováč musel ukuť mnoho mečov, brnení, len to tak rinčalo. V dedine sa naňho zabudlo a ľudia si mysleli, že ho rytier už dávno skántril. Deti už dávno vyrástli a žena si našla milého.
Za pár rokov sa s poriadnym mešcom vrátil. Našťastie práce mal stále dosť, lebo každý niečo potreboval opraviť. Kde bol? Bol medzi sitnianskymi rytiermi. Tak aj ľuďom hovoril. A vraj, keď bude Slovákom najhoršie, prídu a pomôžu im. Málokto vedel, že meče a brnenia rytierov sú čarovné. Ľudia mu dodnes neveria, a čo vy?
Bibliografia: SLIACKY, O. Slovenské obrázkové povesti. Martin : Vydavateľstvo Matice Slovenskej, 2005. 80 s. ISBN 80-89208-10-X
Komentáre k článku (0)
K článku zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.