“Ono se to začíná drobet jako v pohádkovém světě. Je tam hluboká jeskyně, a kdo se do ní odváží, najde tam pod zemí kouzelné království.” (Karel Čapek Obrázky z domova – Orava)

Ja som tam ešte nebol, ale poznám povesť o hrade. No a tu vám napíšem, lebo je o čertovi a chamtivom boháčovi. Rieka si na to pamätá, pomaličky plynie a rozpráva svojim hlasom príbeh.

Staré české povesti sa obvykle začínajú slovami, „Bol kdesi múdry kráľ Karel IV. a toľko spravodlivých skutkov vykonal.“ Alebo, „Jestvuje mnoho skrytých právd, ale tá najväčšia pravda pochádza z Plzne. Tam majú najlepšie pivo a skúste tomu neveriť! Aj keby ste sa na hlavu postavili, nemali by ste pravdu.“ Potom ešte jestvujú povesti napríklad o praotcovi Čechovi, „Praotec Čech bol múdry muž, mal aj múdreho brata Lecha a spolu si založili kmene.“ Atď... Dnes vám napíšem povesť o jednom českom meste, ktoré založil Karel IV. (Hoci túto povesť by som mal preložiť do ruštiny.) Karlovy Vary.

Boli ste niekedy na Dobrej vode? Bojím sa ta ísť, pretože v hrade straší. Čo si myslíte, že tam straší? Strašidla? Alebo nejakí duchovia? Či strigy? Ale kdeže, je tam niečo strašnejšie. Bojím sa toho oveľa viac ako nejakej kikimory. Bludný rytier sa vynára z hrobu, lebo je pekelný ničomník.

Jestvuje v našej histórii mnoho ľudí, na ktorých môžeme byť pyšní. Ale sú ľudia, za ktorých sa hanbíme a v kútiku svojej duše nimi pohŕdame. Jedným z takých je aj Ctibor z Beckova. A o ňom je táto povesť.

Slnko už pomaličky zapadalo. Ľudia sa chystali spať. Kováčom pomaly zhasínali ohne, rybári mali plné siete rýb. V lese začali vyť vlky a tak sa aj končil deň. Všetko na hrade v Smoleniciach bolo tiché, pokojné. Všetko okrem poddaných.

Mestá sú plné symbolov. Ak raz nebudete mať čo robiť, skúste si všimnúť, aké znaky majú na sebe budovy. Napríklad v Brne na radnici majú draka. Viete prečo? O tom je dnešná povesť.